Tokaj nás víta pochmúrne. Ráno sme sa zobudili do dažďa. Odchod smerom na Klin nad Bodrogom sprevádzali husté kvapky a dramatické mraky, ktoré nás neprestali sprevádzať celý deň. Bolo aj o desať stupňov chladnejšie, ako deň predtým – ideálny čas na úkryt v pivnici. Ale nie hocijakej!

Zastavili sme sa v Malej Tŕni, kde nás čakala ochutnávka tokajského vína Mea Grati a návšteva tradičných tufových pivníc u vinára Macík. Ak si niekedy ochutnal pravý tokaj, vieš, že to nie je len víno. Je to tekuté zlato. A zároveň symbol vinohradníckeho umenia, ktoré sa na juhovýchode Slovenska odovzdáva z generácie na generáciu.

🎯 Aj Tokaj patrí medzi regióny ktoré mapujeme v pripravovanom magazíne Rekordník – sprievodcovi naj zaujímavejšími miestami Slovenska. Chceš ho držať v rukách? Podpor jeho vznik už teraz cez našu kampaň – zbierku na tlač na Donio: 👉 donio.sk/rekordnik

Tokaj – víno kráľov a kráľ vín

Slovenský Tokaj je malý, ale mimoriadne vzácny región. Nachádza sa na južných svahoch Zemplínskych vrchov a nadväzuje na maďarskú obec Tokaj, ktorá dala názov tomuto slávnemu vínu. U nás sa rozprestiera na približne 100 km² a zahŕňa sedem vinohradníckych obcí: Čerhov, Veľká a Malá Tŕňa, Černochov, Bara, Viničky a Slovenské Nové Mesto.

Podmienky sú tu priam ideálne – južné svahy, vulkanická pôda bohatá na minerály, tufové podložie a špecifická mikroklíma v oblasti medzi Bodrogom a Tisou. Práve tieto faktory vytvárajú dokonalé prostredie pre vznik cibéb – prezretých hrozienok napadnutých ušľachtilou plesňou Botrytis cinerea.

Tajomstvo tokajského pokladu

Tokajské víno má svoju nezameniteľnú farbu, chuť aj arómu. Je zlatisté, niekedy až jantárové. Cítiť v ňom med, marhule, orechy, ale aj ušľachtilú zemitú hĺbku starých pivníc. A pozor – do tokaja sa nikdy nepridáva cukor! Sladkosť je výsledkom prírody a precízneho vinohradníctva.

Základné tokajské víno sa vyrába zo šiestich povolených odrôd, najznámejšie sú Furmint, Lipovina (Hárslevelű) a Muškát žltý. Existujú dva hlavné typy tokajského vína:

Tokajský výber (putňový) – kde sa do základného vína pridávajú cibéby, ktoré zintenzívnia sladkosť a komplexitu,

Samorodné víno – ktoré prirodzene obsahuje aj zdravé hrozno, aj cibéby. Delí sa na suché a sladké.

Jednou z unikátnych čŕt tokajských vín je ich schopnosť zrieť aj desiatky rokov. Mnohé fľaše dosahujú svoju plnú krásu až po dlhom čase, keď sa chute prepoja do harmonickej kompozície.

Pivnice, kde spí história

V Malej Tŕni aj okolí nájdeš typické tufové pivnice vysekané do sopečnej horniny. Ich stabilná vlhkosť a teplota sú ideálne na pomalé zrenie vína. Keď vojdeš dnu, obklopí ťa ticho a vôňa minulosti. Na stenách sa leskne čierna plesňová patina – symbol správneho mikroklimatického prostredia. Práve tu zrejú fľaše, ktoré sa raz otvoria pri výnimočných príležitostiach.

✨ Takéto bonusové rekordy nájdeš v každom čísle Rekordníka. Objavujeme unikáty, ktoré ti len tak neprezradí žiadna turistická brožúra.
👉 Pridaj sa k tým, ktorí chcú vytvoriť niečo výnimočné a podpor náš projekt na Donio: donio.sk/rekordnik

Slovenský Tokaj má čo ponúknuť

Hoci je slovenský Tokaj oveľa menší než ten maďarský, kvalitou vín za ním nezaostáva. Skôr naopak – posledné roky sa vinári z našej strany hranice čoraz častejšie objavujú na medzinárodných súťažiach a zbierajú ocenenia za remeselný prístup a autenticitu.

Oblasť sa snaží rozvíjať aj po turistickej stránke – ponúka cyklotrasy, prehliadky pivníc, ochutnávky, kultúrne podujatia a výnimočný zážitok z krajiny, ktorá má dušu. A nezabudni – práve tu nájdeš najmenšiu vinohradnícku oblasť na Slovensku, ale zároveň jednu z najstarších so zachovanou vinárskou tradíciou.

Odkiaľ pochádza názov Tokaj?

Jedna z teórií hovorí, že názov Tokaj pochádza zo staroslovanského slova „stokaj“ – teda miesto sútoku riek. Tokajská oblasť sa totiž nachádza tam, kde sa stretávajú rieky Bodrog a Tisa. Tento pôvod mena len podčiarkuje starobylosť a dôležitosť územia v dejinách obchodu aj kultúry.

Spory o označenie „Tokaj“

Tokajská vinohradnícka oblasť má bohatú históriu, ktorej počiatky siahajú až do rímskych čias. Po Rímskej ríši pokračovali v pestovaní viniča starí Slovania, pričom názov Tokaj pravdepodobne pochádza zo staroslovanského slova „stokaj“ – sútok riek Bodrog a Tisa.

Významný rozvoj nastal v 13. storočí zásluhou kráľa Bela IV., ktorý po tatárskom vpáde kolonizoval vyľudnený kraj talianskymi vinohradníkmi. Tí priniesli základnú odrodu Furmint a položili základy unikátneho tokajského vína.

Dozrievanie v tufových pivniciach, pôvodne stavaných ako úkryty pred Turkami, sa ukázalo ako kľúčové pre kvalitu vína. Prvé zmienky o „cibébovom“ výbere pochádzajú zo 16. storočia.

V novodobej histórii sa Slovensko dostalo do sporu s Maďarskom o používanie názvu „tokajské víno“. Hoci Slovensko má historické aj legislatívne právo na tento názov, Maďarsko dlhodobo nesúhlasilo a v roku 1993 získalo exkluzívnu ochranu označenia pôvodu v EÚ.

Nasledovali zložité rokovania, počas ktorých Slovensko navrhovalo kompromisy ako jednotný kontrolný systém či spoločné označenie pôvodu. Napriek argumentom o historickej legitímnosti a kvalite slovenského tokajského vína Maďarsko dlho odmietalo dohodu. K riešeniu napätia výrazne prispela až snaha o spoločnú dohodu za asistencie EÚ v novom miléniu.

Podpor nás na Donio a pomôž vydať Rekordník!

Ak máš rád takéto objavy a chceš, aby vznikol magazín Rekordník plný podobných príbehov, podujmi sa na malý skutok dobra. Práve prebieha kampaň na Donio.sk, vďaka ktorej plánujeme vydať tento výnimočný magazín o rekordoch Slovenska.

🎯 Každý tvoj príspevok môže pomôcť vytlačiť ďalší kus Rekordníku.

🎯 Tvoj zdieľaný príspevok môže osloviť niekoho, kto práve váha.

🎯 Tvoja podpora nám dá energiu a motiváciu pokračovať.

📌 Kampaň nájdeš tu: www.donio.sk/rekordnik

Chceš na vlastnej koži zažiť silu Tokaja? Vyber sa niekedy do Malej Tŕne. Vezmi si plášť do dažďa a chuť na niečo výnimočné. 🍷

FOTO: Maroš Ondrejka