Na juhu Slovenska, v tieni krasových brál a dubových lesov, sa ukrýva jeden z najvzácnejších klenotov našej prírody – Hrušovská lesostep. Na prvý pohľad nenápadná krajina pri obci Hrušov v Slovenskom krase ukrýva bohatstvo, aké inde len tak nenájdeme. Táto stepno-lesná mozaika plná teplomilných rastlín, vzácnych živočíchov a podzemných tajomstiev je živým dôkazom toho, že aj na malom území môže pulzovať príroda európskeho významu.

🎯 Aj Hrušovská lesostep patrí medzi prírodné rezervácie, ktoré mapujeme v pripravovanom magazíne Rekordník – sprievodcovi naj zaujímavejšími miestami Slovenska. Chceš ho držať v rukách? Podpor jeho vznik už teraz cez našu kampaň – zbierku na tlač na Donio: 👉 donio.sk/rekordnik

Gemer – divoký, tajomný a plný rekordov

Naša cesta po Slovensku sa pomaly blíži ku koncu. Príroda sa mení, dedinky sa míňajú jedna za druhou, hladové doliny sa striedajú s kopcami a lúkami. Cítime, že zber materiálu pre magazín Rekordník má svoju poslednú kapitolu. A ako inak zakončiť takýto dobrodružný výlet, než v regióne, ktorý sme si nesmierne obľúbili – v Gemeri.

Gemer je osobitý. Akoby si zachoval kúsok tajomstva v každom kúte, jaskyni, dedinke či lesíku. Z prírodného hľadiska je pre nás výnimočný, a to najmä vďaka Slovenskému krasu. Tento národný park je srdcom najrozsiahlejšieho a najkomplexnejšie vyvinutého krasového územia v strednej Európe.

Čo je kras a prečo je Slovenský kras výnimočný?

Kras je geologické územie, kde sa voda stráca pod povrchom a vytvára zložité podzemné systémy – jaskyne, priepasti, ponory a vyvieračky. Slovenský kras je tvorený mohutnými vápencovými a dolomitovými vrstvami, ktoré sú náchylné na chemické zvetrávanie. Týmto procesom sa za tisícročia vyformovali dychberúce scenérie – ako Domica, Gombasecká jaskyňa či Silická ľadnica.

Z pohľadu biodiverzity je Slovenský kras doslova rajom. Vápencové podložie je bohaté na živiny, a preto tu nájdeme množstvo endemitov – rastlín a živočíchov, ktoré sa inde na svete nevyskytujú. Vyskytuje sa tu až 1100 druhov vyšších rastlín, stovky druhov motýľov, netopierov a teplomilného hmyzu. Práve pre túto výnimočnosť je Slovenský kras súčasťou svetového biosférického dedičstva UNESCO.

V roku 1977 bolo územie Slovenského krasu dokonca ako prvé na Slovensku zaradené do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO Človek a biosféra.

Večer pri Hrušovských rybníkoch

Naša ďalšia zastávka je Hrušovská lesostep, menej známy prírodný klenot v okrese Rožňava. K Hrušovským rybníkom prichádzame až po zotmení. Ticho večera narúša len žblnkanie vody, komáre a svetielka čeloviek rybárov na druhej strane brehu. Kým sa jedna partia zabáva pri ohni, my si pripravujeme spacáky – unavení po dni v teréne. Ráno nás čaká výlet, ktorý bude nielen dobrodružstvom, ale aj poctou nášmu obľúbenému autorovi.

Hrušovská lesostep – Po stopách Jozefa Ponca

Kto bol Jozef Ponec? Tento prírodovedec, autor kníh ako V stepiach Slovenska či V močiaroch Slovenska, je pre nás veľkou inšpiráciou. Jeho diela nám robia spoločnosť na cestách a čítame si ich aj večer pred spaním. Opisuje slovenskú prírodu s takým nadšením a precíznosťou, že máte pocit, akoby ste ju sami práve objavovali.

Hrušovská lesostep sa nachádza na juhovýchodnom okraji Slovenského krasu, medzi obcami Lipovník a Jablonov nad Turňou. Je to chránená prírodná rezervácia s výnimočnou stepnou a lesostepnou vegetáciou.

🧭 Slovenský kras je len jednou z desiatok zastávok, ktoré ťa čakajú v magazíne Rekordník. Chceme ti priniesť výber toho najzaujímavejšieho zo Slovenska – ale bez tvojej pomoci to nepôjde.
📬 Podpor nás na Donio a pomôž nám vytlačiť magazín, ktorý ťa zoberie na cestu za rekordmi, históriou, prírodou aj raritami našej krajiny:
👉 donio.sk/rekordnik

Vzácne druhy rastlín a živočíchov, ktoré stojí za to chrániť

Hrušovská lesostep je výnimočné územie Slovenského krasu, ktoré predstavuje jedinečnú mozaiku stepných a lesných biotopov na vápencových a dolomitových podložiach. Nachádzajú sa tu teplomilné dubové lesy s dubom plstnatým, kvetnaté lúky s orchideami a skalné steny so štrbinovou vegetáciou.

Miestna flóra je bohatá na vzácne a chránené druhy ako poniklec veľkokvetý, hlaváčik jarný či kosatec nízky. Územie je zároveň domovom pre množstvo netopierov, ako aj pre rysa ostrovida, užovku stromovú či stepné kobylky. Významná je aj prítomnosť endemických rastlín ako Aconitum moldavicum či Campanula xylocarpa.

Okrem povrchovej biodiverzity ukrýva Hrušovská lesostep aj veľké množstvo krasových jaskýň, ktoré sú významnými zimoviskami netopierov a sú súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Lokalita patrí k najcennejším územiam panónskeho regiónu a je súčasťou Biosférickej rezervácie Slovenský kras.

Napriek vysokej ochrane je územie ohrozené zánikom tradičného hospodárenia, inváznymi druhmi či čiernymi skládkami. Aj preto je nevyhnutné pokračovať v citlivom manažmente, ktorý ochráni túto mimoriadnu kombináciu stepných lúk, lesov a podzemných jaskynných systémov.

Dobrodružstvo v starých štôlňach

Na výpravu za tajomstvami lesostepi sa vydávame skoro ráno. Pred vstupom do rezervácie parkujeme auto a berieme foťák. Na mape nás zaujali dve staré banské štôlne. Pravdepodobne slúžili ako prieskumné štôlne pred začatím budovania blízkeho vlakového tunela. Dnes sú útočiskom pre netopiere.

Prvá štôlňa je krátka, ale ukrýva pár netopierov – najmä podkovárov malých. Druhá štôlňa nám už dá poriadne zabrať. Predierame sa strmým svahom, šplháme sa a klesáme cez hustý porast. Nakoniec sa ocitáme v mieste, kde netopiere krúžia okolo našich hláv a vo vzduchu cítiť jemný prievan – znak dobre fungujúcej mikroklímy. Nachádzame aj vývržky myšiarky ušatej a jej perá – dôkaz, že toto miesto je pre ňu obľúbeným nocoviskom.

Free solo nad lesostepou

Keď sa snažíme dostať naspäť na hlavnú trasu, zisťujeme, že mapy klamú – alebo sa príroda jednoducho rozhodla turistický chodník zhltnúť. Sme pod strmým svahom a pred nami je trojmetrový múr. Hore vidíme vyhliadku a na nej pána, ktorý si vychutnáva cigaretku. Voláme o pomoc. Ignor. Ako z filmovej scény.

Začíname šplhať, riskovať, balansovať a hľadať akýkoľvek možný únik. Nakoniec sa nám podarí cez kríky, múriky a výskoky znovu napojiť na civilizáciu. Vzduch vonia po stepi, nohy máme dobité, ale úsmev neodchádza. Toto miesto si budeme pamätať navždy.

Miesto bez rekordu, ale s dušou

Aj keď Hrušovská lesostep nemá oficiálny slovenský rekord, patrí medzi tie miesta, ktoré by si mal každý zamilovaný do prírody vyskúšať na vlastnej koži. Či už kvôli bohatstvu života, krásnym výhľadom, alebo pre pocit slobody, ktorý ti dá len skutočné dobrodružstvo.

Pomôž nám vydať magazín Rekordník!

🧭 Ak ťa baví spoznávať rekordné miesta Slovenska ako Slovenský kras, Hrušovská lesostep či jaskyne, podpor nás. Pripravujeme nový magazín Rekordník, ktorý bude mapovať najzaujímavejšie prírodné, historické, kultúrne aj technické rekordy Slovenska. (👉 Kampaň nájdeš na: www.donio.sk/rekordnik ) Tvoja podpora nám pomôže vytlačiť magazín, rozšíriť výpravy po Slovensku a ukázať krásy našej krajiny aj ďalším čitateľom.

Záver

Hrušovská lesostep je unikátnym kúskom prírody, kde sa stretáva panónska step so slovenským krasom, zanechávajúc priestor vzácnym orchideám, netopierom i dávnym rastlinným reliktom. Hoci ide o územie pod prísnou ochranou už od roku 1954, jeho vzácna biodiverzita je ohrozená – ústup tradičného pasenia, invazívne druhy či nelegálne skládky môžu túto krajinu zmeniť na nepoznanie. Práve preto je dôležité nielen chrániť, ale aj poznať a oceňovať tieto výnimočné miesta – aby mohli žiť ďalej, nielen v mapách chránených území, ale aj v srdciach ľudí.

FOTO: Maroš Ondrejka