„Otvárajte kasíno, dostal som chuť na víno…“. Ďakujem pánovi Vaškovi, za túto skvelú skladbu a vsuvku na začiatok môjho článku. Víno celý svet sprevádza už mnohé storočia. Aj tie slovenské vína sú tu už dlhú dobu. S prichádzajúcim letom nás čakajú mnohé príjemné akcie, otvorené pivnice a vínne cesty.
K týmto príjemným eventom mi napadlo pripraviť článok o histórii viniča a slovenského vína, aj s prídavkom, aké odrody viniču sú u nás tie NAJ. Zároveň budete môcť zahviezdiť s legendou, ako sa prvýkrát ľudia z viniču opili. Či už ju poznáte?
Obsah Článku
Krátka história viniča 1: svetové fakty a zaujímavosti
Víno je jedným prastarým nápojom, sprevádza spoločnosť už od neolitických čias, čiže približne od roku 6 000 p.n.l.
V tých časoch sa nachádzal v horách severného Iránu pôvodný, divoký typ viniču – Vitis vinifera sylvestris a vyrábalo sa živicové víno. Neskôr sa vinič domestifikoval, a šíril sa do viacerých krajín. S rozvojom keramiky sa rozvíjali techniky spracovania a skladovania rôznych potravín, aj vína.
Drevené sudy boli do vinárstva zavedené galskými Keltmi asi 2000 rokov nazad. Tento skvelý nápad priniesol vinárstvu obrovskú zmenu. Drevené sudy totižto uchovávali chuť aj vôňu lepšie ako hlinené nádoby.
Rekord: Začiatkom 19. storočia boli pivnice Andreja Szulinyniho z Trnavy najväčšími pivnicami v Uhorsku – boli dlhé približne 400 metrov! Sudy boli tiež významné svojou veľkosťou, jeden dokázal poňať skoro 115 000 litrov vína!
Najstaršie miesto na svete, kde sa vyrábalo víno, sa volá Hajji Firuz Tepe a nachádza sa v Iráne. Viaže sa k nemu legenda, ako ľud (alebo skôr jedna nešťastná dáma) objavili skrytú silu „hnilého“ hrozna. Aktuálne je archeologickým náleziskom.
Legenda, ako človek spoznal víno
“Kráľ Jamshed bol štvrtým kráľom z dynastie Pishdadian. O jednu zo svojich kráľovských mileniek stratil záujem. Utrápená a smutná žena sa snažila vziať si život tým, že zje veľa hnilého hrozna. Po príjemných chvíľkach nakoniec zaspala, nie však na večnosť ako dúfala. Po zobudení sa cítila omnoho lepšie a prešli ju všetky smútky (pozn.aut. = asi zostatkový alkohol).
Rozhodla sa, že kráľovi povie o svojom objave „jedu“, ktorým sa snažila otráviť. Kráľa zaujala jej skúsenosť, tak sa rozhodol hnilé hrozno vyskúšať tiež. Po svojom zážitku ho pomenoval Zahre Kosh, čo znamená „príjemný jed“. Milenka si tak opäť získala kráľovu priazeň“. Príbeh sa skončil s dobrým koncom a svetovým objavom!
Krátka história viniča 2: slovenské fakty a zaujímavosti
Prvé zmienky o vinohradníctve
Prvé zmienky o pestovaní viniča pochádzajú z Nitrianskej stolice v 9. storočí, v cestopise arabského cestovateľa. Z malokarpatskej oblasti pochádzajú písomné správy z 13. storočia, avšak archeologické nálezy pestovania viniča pochádzajú už z čias Veľkej Moravy.
Odvtedy slovenské vinohrady zažívali značný rozmach, aj keď malokarpatské vinohrady boli mnohé zničené počas vpádu Tatárov v 13. storočí. Práve vtedy sa zvýšil výskyt písomných prameňov z tejto oblasti. Nakoniec spustošenú krajinu osídlili nemeckí kolonizátori a priniesli so sebou nové spôsoby pestovania viniča a kvalitnejšie odrody.
Ak sa venuješ vinárstvu, a mal by si záujem o rozhovor a podelenie sa so skúsenosťami o svojej vínnej ceste, napíš mi prosím na mail terezia.zelmanova@rekordyslovenska.sk . Teším sa na tvoj príbeh!
Zlatá éra slovenského vína
V 16. – 17. storočí význam miest, ktoré pestovali vinič stále rástol. Prišla doba zlatého vinohradníctva v prvej polovici 18. storočia, hlavne pre malokarpatskú vínnu oblasť. Rozloha vinohradov v krajine bola až 57 000 hektárov, čo je skoro trikrát viac ako dnes!
V druhej polovici nastal úpadok. Dôvodom bolo viacero geopolitických dôvodov a rástla aj popularita piva. Na druhú stranu, Habsburgovci preferovali vína z Rakúska a presadzovali najmä záujmy rakúskych vinohradníkov.
Neskôr, približne v 19. storočí, vinohrady napadli nákazy privezené z Európy a Ameriky. Najznámejšia a najzhubnejšia bola fyloxéra, tzv. voška viničová. Bola zákerná svojou nenápadnosťou a vedela zničiť celý ker.
Vinársky priemysel až do dnes
Späť ku kratšiemu pozitívnemu vývoju. Píšu sa 30. roky 20. storočia. V roku 1936 vzniká Pezinské Slovenské vinohradnícke družstvo a Pezinok sa stáva vinohradníckym centrom Slovenska. Vinohradníctvo prosperuje, až kým nenastáva kolektivizácia, tzv. zoštátňovanie.
Kolektivizácia tomuto priemyslu neprospela a vinárske monopoly sa sústredili omnoho viac na kvantitu ako na kvalitu produkcie vína. Okolo roku 1989 zažilo vinohradníctvo ťažký útlm, no s príchodom 21. storočia sa priemysel začal spamätávať a úspešne rozbiehať.
Dnes tu máme šikovných vinárov. Možnosti súčasnej doby im dávajú priestor navracať sa ku kvalitnému a značkovému vínu. My máme možnosť toto víno ochutnávať na kvalitných podujatiach alebo v krásnych viechach a pivničkách. Môžeme sa tak spoločne spoznávať, rozprávať a zabávať.
Slovenské vína a ich odrody
Na Slovensku máme aktuálne 37 odrôd viniču, z ktorých sa môže vyrábať víno. Na svete môžu dokopy existovať tisícky odrôd. Ťažko presne určiť číslo.
Celosvetovo známe odrody
Niektoré odrody, ktoré sa u nás pestujú, sú známe celosvetovo. Napríklad: Chardonnay, Pinot (blanc, noir, gris), známy aj ako Rulandské (biele, modré, šedé), Sauvignon, Tramín červený a pod.
Výnimočné slovenské vína
Niektoré odrody sú charakteristické len pre určité lokality na svete. Takýmito výnimočnými odrodami u nás sú: Devín, Dunaj, Hron, Silvánske zelené, Milia alebo tokajské odrody ako Furmint či Muškát žltý.
Oblasť Slovenska a Strednej Európy
Vína, charakteristické pre oblasť Slovenska a strednej Európy sú napríklad: Veltlínske zelené (s dlhou históriou), Müller Thürgau, Rizling vlašský, Rizling rýnsky, Pálava či Irsai.
Rozdiel medzi vinárom a vinohradníkom
Na záver, viete hlavný rozdiel, čomu sa venuje vinár a čomu vinohradník? Majú rozdielne náplne práce. Zhrnieme si to len v skratke a zrozumiteľne.
Vinár sa venuje činnostiam ako čistenie, zapučanie a sírenie sudov, prácou s prešovačkou, kvaseniu, stáčaniu z kvasníc, dolievaniu sudov, zreniu v sudoch, koštovačke a predaju vína.
Vinohradník sa venuje práci vo vinohrade, rezačke, viazačke, hnojeniu, zatĺkaniu kolov, podsádzaniu nových štepov, pestovaniu, zberačke,…
Tak a teraz si už konečne poďme iba sadnúť do viechy, na pohárik Devínu. To je jedno z mojich obľúbených. Ktoré je vaše obľúbené slovenské víno?
V ďalšej časti vám rada predstavím jednotlivé vinárske oblasti, ktoré sa na Slovensku nachádzajú a zároveň udalosti, ktoré nás čakajú v nasledujúcich mesiacoch.
PS: Zaujímavé by bolo pozrieť na ríbezľové víno a iné ovocné vína, čo poviete? Budem rada, ak mi dáte vedieť či sa vám článok páčil!
FOTO: Maroš Ondrejka
Článok vznikol aj vďaka knihe Rekordy Malých Karpát, ktorú sme spolu s otcom Klimentom Ondrejkom napísali, nafotili a vydali v roku 2023. V knihe sa nachádzajú mnohé rekordy a zaujímavosti nielen z Pezinka, ale celých Malých Karpát.
Od rôznych čitateľov dostala názvy ako „Almanach Malých Karpát“ alebo „Všetko čo potrebuješ vedieť o Malých Karpatoch v jednej knihe“.
Sme radi, že do dnes si knihu obľúbilo mnoho čitateľov z radu turistov, cestovateľov, historikov, prírodovedcov a tiež zvedavcov, ktorí sa prosto chcú naučiť viac, či spoznať ďalší kút nášho nádherného Slovenska.
