Všetko čo čo potrebuješ vedieť o splave Malého Dunaja (a iných riek) na jednom mieste.
V prvom diely nášho ultimátneho cestopisu Splav Malý Dunaj si sa mohol dozvedieť všetko potrebné pred začatím splavu. Ako sa zbaliť, dopraviť na východzie miesto, aký čln použiť a v neposlednom rade naše osobné zážitky a pohľady. Veríme, že aj pri dnešnom diely, v poradí druhom, nájdeš rovnako cenné informácie a dych berúce zážitky, ktoré chce zažiť každý dobrodruh. Bez ďalších zbytočných slov začíname presne tam, kde sme v minulom diely skončili.
Obsah Článku

16. augusta – piatok
Kempovanie na divoko má svoje čaro
Po ťažkom dni sa nám veru dobre spalo. Vyrážame až o jedenástej hodine. Nieže by sme boli takí sedmospáči, no riedky porast vysokých topoľov nám vytvára doslova kupolu a príjemný tieň pred spaľujúcim slnkom. Večerné skákanie zo stromu sa nám tak zapáčilo, že sme museli absolvovať repete. Ranný svieži kúpeľ nás však dobre prebral a pripravil opäť na vodu.

Jedlo nájdeš aj v prírode
Za chvíľu nás čaká prenášanie člnu cez hrádzu pred Tomášovom. Opäť situácia zo včerajšieho dňa. Dnes však budeme v príjemnom prírodnom prostredí a nie v rušnej premávke veľkomesta.
Kúsok pred obcou Nová Dedinka sa nachádza jediná lávka cez Malý Dunaj. Je kovová a slúži najmä peším chodcom a bicyklistom. Pre nás však miesto prichystalo iné prekvapenie.
Na jednom kmeni trčiacom z vody nachádzame sírovec. Stromovú hubu, ktorú si odkladáme na večeru, no je už starý a štruktúra je príliš tvrdá. Sám som zvedavý či nám aj takto bude chutiť. Sírovec je inak veľmi chutný. Musí sa však zbierať skoro, ako mladá huba.

Ako s pitnou vodou
Zásoby vody sa nám pomaly stenčujú. Voda je váhovo ťažký artikel a na loď sa jej nezmestí príliš veľa. Tiež horúce slnko vodu dokáže doslova variť. Našťastie dnes doplníme vodu v kempe.
Malý Dunaj má výhodu v množstve riadených kempov, bufetov, či pohostinstiev v rozumnej splavnej vzdialenosti, a tak bez vody nezostaneš. Ľudia sú tu tiež veľmi milí a ochotní a aj domáci ti vodu radi dočapujú.



Na kone!
Kúsok pred Isterom sa nachádza jedno významné miesto. Tentokrát však viac filmovo významné, aj keď by sme mohli miesto zaradiť kľudne medzi prírodne významné. Ide o prastarú vŕbu majestátnych rozmerov. Jej jedinečnosť si všimol aj náš známy režisér Martin Ťapák pri tvorbe filmu Pacho, hybský zbojník.
Málokto z nás by si nepamätal dnes už kultovú scénu, kedy Pacho rozkazuje svojej družine: „Na kone!“. Keď sa však dozvie, že kone nemajú, zvolí ten najjednoduchší postup so slovami: „Tak utekajme“.
Pri pachovom strome stretáme známeho ujka s armádou zvierat. Rozpráva nám novinky a zaujímavosti. Ako odlomilo ťažký konár obrovskej vŕby a ako pozemky patrili Pálfymu. Vraj ich Slovensko nechcelo nechať Maďarom a tak ich dostal dedko ujka. Ten si tu dnes bačuje a dá vám aj pivo (z chladničky zakopanej v zemi) za dobrú cenu, samozrejme ak ešte má.


Séria podivných udalostí
Plánovali sme sa doplaviť až po vodný mlyn v Jelke, no je až príliš ďaleko. Aj keď dnes makáme značne viac ako včera, dôjdeme len po Ister Jelku, respektíve kemp, ktorý sa nachádza kúsok pred Isterom.
Tu sa nám prihodilo pár podivných vecí. Na rovnakom mieste, kde sme počas splavu s Refresherom stretli nápomocného Peťa, ktorý nás potiahol svojím motorovým člnom a pohostil vychladeným pivkom, tak dnes takmer na rovnakom mieste opäť počujeme basy Peťovho prenosného repráku.
Zapojili sme sa do projektu Refresher leto III ´24, kde sme mali možnosť verejnosti ukázať, ako trávime leto u nás v Rekordoch. Splavom Malého Dunaja sme odštartovali náš nový projekt Rekordy Podunajska a Refresheru sa to tak zapáčilo, že pri tom chcel byť snami. A, že o dobrodružstvo a zábavu nebola núdza si môžeš pozrieť vo videu TU!
Čuduj sa svete, naozaj je to on! Dnes má však na člne iných hostí. Asi to tak má byť. Inak by sme museli odolávať pokušeniu, že nás opäť potiahne a to nemôžeme dopustiť. Našu expedíciu zdoláme len a jedine pomocou našej ručnej sily a pádiel. Pozdravíme sa, no z výzoru tváre čítame, že si nás asi nepamätá. Rozmýšľame, ako je to možné.



Príde búrka alebo nepríde?
Naše dumanie nad jestvovaním zhôd náhod však preruší cieľ našej dnešnej plavby. Kotvíme v kempe Táborisko pod krížom medzi dedinkami Nová Jelka a Nový Život – Eliášovce. Séria podivných náhod nekončí ani tu. V kempe spoznávame chalanov od lodí a baru, ktorí sa volajú Ďuso a Rasty. Opäť sú to mená aj druhých ľudí nám veľmi blízkych a známych.
„Dnes bude riadna búrka, príde v noci,“ zvestuje nám svoje meteorologické pozorovanie jeden z chalanov. „Niee, dnes nepríde, možno zajtra,“ vraví druhý. Tieto letné búrky vedia riadne prekvapiť. S vidinou premáčaných vecí a nedospanej noci si pýtame od chalanov nocľah. Nestojí veľa, len deväť eur na noc, a že je to nocľah naozaj špeciálny ti ukážeme už o chvíľu.
Novodobí Diogenesovia
Neskôr sa dokonca dozvedáme, že jeden z vlastníkov kempu je tiež môj známy z vysokoškolských čias! Kde má táto zhoda náhod vôbec koniec?
Kamarát nás pozýva na prehliadku svojho vodáckeho kráľovstva. Miesto je to naozaj jedinečné. Môžeš spať v klasických skautských polo-drevených a polo-plátenných stanoch, indiánskych „típí“ a dokonca v sudoch, kde sa pohodlne vyspia aj štyria ľudia. Áno, dobre si počul, v sudoch od vína! A práve tu spíme dnes aj my. Presne ako Diogenes zo starovekého Grécka, ktorý vytvoril z chudoby cnosť.
Dnešný deň nám praje. Náš kamarát práve rieši nové jedlá a tak sme pozvaný na menšiu ochutnávku nových chuťoviek v bufete. Kebab, hranolky, vyprážaný encián s brusnicami. Len si tak popíjame pivko, jeme a klábosíme. Nuž aj také veci zažiješ na splave, aj keď priamo nie ste veľká skupina, vždy si nájdeš medzi vodákmi priateľov.

Rušná noc
Táborisko je dnes večer veľmi živé. Ľudia debatujú, zabávajú sa a pijú. Sud, kde bývame, je veľmi rozohriaty od slnka a cez škáry sa nám dostávajú dnu komáre. Je to naozaj sparťanské bývanie. Po avizovanej búrke však ani chýru ani slychu. Riskneme to a predsa len si staviame stan, ktorý je hlavne bez komárov.
Problémy ešte úplne nekončia. Niektorí jedinci to prehnali s alkoholom o trocha viac. Terka tak o 2hej ráno prosí neznámeho pána, ktorý si užíva v opojení nahý kúpeľ v Dunaji za prítomnosti hlasných country odrhovačiek, aby si dal hudbu tichšie. Máme vyhrané! Rozjarený pán súhlasí a my môžeme nerušene zaspať.

Druhý diel seriálu Expedícia Dunaj:
17. augusta – sobota
Sud nepovedal svoje posledné slovo
Prebúdzame sa do veľmi teplého rána. Búrka, čo mala prísť v noci, nikde. Až okolo pol deviatej ráno prichádza s plnou parádou. Sivasté až čierne mračná hromovo burácajú a prinášajú ohromné množstvo vody.
Zachraňuje nás sud. Predsa len sme dobre spravili, keď sme si ho večer rezervovali. Rýchlo skladáme veci, stan a všetko čo môže premoknúť. Raňajky robí Terka už v sude.
Sledujeme ako za oknami padajú ťažké kvapky letnej búrky a rozmýšľame, ako dlho sa tu zdrží. Už okolo desiatej je však búrka preč a mi vyrážame, no stále nie tak skoro ako by sme chceli.
Dobrodružstvo v odľahlom ramene
Pri Isteri, na drevených pramiciach začínajú klasický turisti svoju plavbu. Klasickí turisti sú zriedkaví návštevníci priam výletníci, no nie vodáci. Títo majú dokonca aj kapitána, ktorý ich na motorovom člne ťahá za sebou. Bez poriadneho pádlovania a driny tak ostáva čas na značnú spoločenskú zábavu.
My však oslavujeme prírodnú krásu bočného ramena Malého Dunaja okolo ostrova Malá Sihoť. Chceme zažiť trocha adrenalínovejšiu cestu a hlavne preskúšať náš nový čln Baraka.
Rameno je značne zapadané polámanými stromami a vegetáciou. Naozaj divočina. Prechádzať, priam klučkovať pomedzi stromy je s člnom skoro nemožné. Zvládame to, len tak tak. Veľakrát musíme vystúpiť a loďku manévrovať z vody alebo hustého, ťažkého bahna. Aby toho nebolo málo, cez rameno je postavená ďalšia hrádzka a tak loď musíme opäť prenášať. Už tretí krát behom troch dní!
Plavba v tejto džungli však stojí za to! Je to pravé dobrodružstvo, aj keď v bahne skoro pochovám jednu žabku. Rozmýšľam, ako pôjdem do civilizácie len s jednou obuvou, až keď…, heuréka! Terka žabku z nánosu ťažkého a zapáchajúceho bahna zázrakom vylovila! Všetko dobre dopadlo a čln sme patrične pokrstili. A, že je súci aj na ťažkí vodácki terén? O tom niet pochýb!


Príď vyčistiť Malý Dunaj aj ty!
Dokonca aj v takom „zašitom“ mieste úzkeho ramena, akým je Malá Sihoť, nachádzame plastový odpad. Ak ste pozorne čítali prvý diel nášho cestopisu, viete že sme spomínali ľudí, ktorým znečistenie Dunaja nie je ľahostajné. Dnes sa práve s jednou z tých osôb náhodou zoznamujeme.
Stalo sa tak v Jelke, kde okrem prvého dreveného Mlynu spoznávame aj zhovorčivého a priateľského Laca. Prenajíma lode na splav. Práve on nás pozýva na čistenie Dunaja, kde sa nájde všetko možné aj nemožné.
Akcia Veľké čistenie Malého Dunaja sa koná 22. septembra, v sobotu a prihlásiť sa môžeš TU!
Vodácky raj s funkčným mlynom
Jelka je ako Mekka pre vodákov. Nájdeš tu reštaurácie, pohostinstvá, táborisko a krásnu prírodu. Okrem toho aj vyššie spomínaný mlyn s okolitým skanzenom dobovej techniky slúžiacej vtedajším poľnohospodárom.
Mlyn je technickou pamiatkou a pozor! Funkčnou. Pri prehliadke skanzenu ti správca múzea dokonca spojazdní mlynské koleso a ty tak môžeš sledovať, ako to vyzeralo v dávnych dobách, keď sa ešte na Malom Dunaji mlelo obilie. Veru stojí to za to.



Na vode sme družní
Dunaj je na niektorých širších miestach tak plytký, že môžeš kráčať v strede toku aj po kolená vo vode. Práve tu opäť stretávame kapitána s posádkou na drevených pramiciach. Pamätá si nás. Hneď pozýva na maďarskú pálenku. Škoda, že len liehovinu čerešňa a nie takú pravú, domácu. Ej to by bolo.
Liehovina spravila čo mala a razom máme lepšiu náladu. Družíme sa ku kapitánovej skupine spoločensky unavených pasažierov. Tá už len leží v pramiciach a hovie. Do daru dostávame energetický nápoj a kolu. Vraj energia sa pri toľkom pádlovaní vždy zíde.
Partia je tak rozjašená, až sa nám kapitán s veselým úsmevom sťažuje, že snáď ich dnes dopraví do cieľa v kempe na Potônskych lúkach. Nuž, prajeme veľa šťastia!

Opäť sa zmráka
Plánujeme prísť do Potônskych lúk, rovnako ako kapitán. Po dnešnej nedospanej noci už ale nehodláme spať v kempe. Obľúbili sme si tú nespútanosť a súkromie táborenia na divoko. Obďaleč dostávame do daru pivko od dvoch milých rybárov, ktorí nás vystríhajú pred blížiacou sa silnou búrkou. Tie búrky, nemajú konca kraja. Tentokrát to však vyzerá, že búrka naozaj príde večer. Je to vidno aj na tmavej oblohe.
Len si rýchlo nájsť útulný nocľah. Podarilo sa. Medzi hložinou, topoľmi a vŕbami sme našli priam prírodnú izbietku. Staré a opustené rybárske miesto. Nie veľké, no na čln, stan a táborák ako stvorené.
Včas rozkladáme tábor, poriadny oheň nech si stihneme ohriať z konzervy šošovicovú polievku a oheň hneď neuhasí dážď. Večeru romanticky zapíjame vínkom, ktoré sme dostali ako pozornosť od nášho sponzora. Komu je lepšie.
Búrka udrie v noci. Najskôr len prší ani oheň nám nezhasne no potom sa rozprší mocnejšiu silou. Tŕpneme či stan vydrží. Ale drží, dobre sme ho prikotvili. Len komárov je neúnosne veľa. Sme doštípaní takmer na každom kúsku tela. Blízky hukot sovy lesnej nám velí ísť spať. A že sa teda dobre spí v suchom stane pri bubnujúcom daždi.
Zaujíma ťa, ako dopadla naša expedícia ďalej a čo všetko možné aj nemožné sme zažili? Tretí diel článku ti prinesieme už čoskoro. Nezabudni tak sledovať našu stránku, kde sa dozvieš vždy TO NAJ.
Tretí diel seriálu Expedícia Dunaj:
FOTO: Maroš Ondrejka






