Všetko čo čo potrebuješ vedieť o splave Malého Dunaja (a iných riek) na jednom mieste.

Pred nami je štvrtý deň expedície. V minulých dieloch Splav Malý Dunaj Aj Ty! (Diel 1., Diel 2.) si sa mohol dočítať, aké dobrodružstvá sme aj za tých pár dní zažili, a že ich nebolo práve málo. Popri čítaní sa tiež vždy dozvieš mnoho zaujímavostí, rád, tipov alebo trikov, ktoré sa ti budú hodiť pre tvoju vlastnú expedíciu.

18. augusta – nedeľa

Pár rád k stravovaniu na splave

Raňajkujeme náš chlebík každodenný – pohánkovú kašu s jablkom. Obilné kaše sú skvelým zdrojom energie, vlákniny a vitamínov, čo sa skvele hodí na začiatok aktívneho dňa. Tvoje zásoby zaťažia len na minimum. Treba však myslieť na vodu a varič, bez ktorej sa kaša konzumuje len veľmi ťažko, ak nie vôbec.

V závislosti od sezóny, kedy sa na splav chystáš, je po ceste možné zohnať ovocie ako slivky, mirabelky, jabĺčka, hrozno a iné chutné plody našej prírody.

Obed je väčšinou rýchly a spravíme si len sáčkovú polievku, alebo quinoové rizoto. Na večeru sa zas perfektne hodia hotové jedlá v plechovkách, ktoré sú síce váhovo ťažšie, ale zopár kusov plechoviek vo váhe zásob nespraví neplechu. Hlavne po celom dni na vode si teplé jedlo naozaj vychutnáš.

Dnes nám nejak nie je do pádlovania. Prišlo na energetický dar od kapitána zo včerajšieho dňa. Toľko cukru nás riadne nakoplo. Najlepší je však hroznový cukor, ktorý pomôže aj v najväčšej vyčerpanosti.

Malý Dunaj je raj fotografov

Dnešný plán je nafotiť miestnu faunu a flóru. Najmä vodné vtáctvo, ktoré je tak rozmanité a živé, že nevieš kam skôr zbystriť zrak. Mením širokouhlý objektív za teleskopický. Kúsok od kempu Potônske lúky máme šťastie.

Rodinka lysiek sa pechorí okolo hniezda medzi leknami a ostricami. Jeden z rodičov upravuje domov konárikmi, zatiaľ čo druhý je s mladými na vychádzke. S loďkou treba veľmi opatrne a potichu, lebo vtáky sa plašia už pri pohľade na naše blížiace sa plávajúce čudo.

Nuž, mimikry nemáme ale aspoň dlhé sklo na fotoaparáte nám situáciu zjednodušuje. Niektoré druhy vtáctva sú však rýchle ako strela. Snažíme sa fotiť nádherné rybáriky, ktoré svietia svojimi pestrými farbami. Na Malom Dunaji je ich toľké množstvo, že sa stretávame takmer po celej dĺžke toku. No nie a nie spraviť dobrá fotografiu. Sú úžasne rýchle a prelietavajú z brehu na breh pred nami, akoby sa chceli hrať na naháňačku. Sadajú si, a keď sa už už blížime, zas ufrknú a my sme im len na posmech.

Podobne sa správajú aj volavky, ktoré sú veľmi plaché a pred naším sýto červeným člnom rýchlo spozornejú. Len v šere podvečer sa stane, že niektorá z volaviek ostane dlhšie na konári a pekne zapózuje. Až potom sa ladne znesie nad vodu s roztiahnutými krídlami ako rogalista.

Kúsok pred zdržou Veľký háj sa objavuje aj chavkoš nočný, ktorý pred nami znenazdajky preletí. Už dlhší čas sa snažím spraviť fotografiu tohto veľmi pekného vtáka z čeľade volavkovité. Charakteristické je jeho krvavočervené oko s čiernou zornicou a biele telo s modrastým chrbtom a temenom hlavy. No zdá sa mi ešte viac opatrný ako volavky. Stretnutia sú len krátke a aj to prevažne počas letu.

Hurá! Posledná hrádza, posledné prenášanie člna

Vodná plocha je nekonečná a prúd sa takmer nehýbe. Pádlovať v tomto teple je úmorné. Zvládame to lepšie popri kraji vodnej hladiny zdrže, kde na konci budeme opäť prenášať čln. My však oslavujeme, lebo je to posledná hrádzka na Malom Dunaji a to znamená, že už žiadne prenášanie člna a lopotenie sa s batožinou.

Tešíme sa na neskorý obed pri mlyne v Tomášikove. Rozbaľujeme ešus pod starými hlavovými vŕbami a s výhľadom na druhý drevený mlyn si vychutnávame náš obed. V blízkej čárde sa však trochu obdarujeme a pľasneme si do bruška jedno vychladené a orosené pivko. Predsa len treba dobiť baterky, nielen naše ale aj do fotoaparátu, kamery a mobilu. Už len naplníme vodu a ide sa!

Boh žehnaj dobrých ľudí

Dnes to bude ešte dlhá pádlovačka. Chceme dohnať stratu, ktorú sme za tie lenivé dni nazbierali. Plánujeme pádlovať až do deviatej večer a prísť do kempu v Jahodnej. Prichádzame už za stmievania. Mysleli sme, že doplníme potraviny, no je nedeľa a obchody sú zavreté.

Z brehu však vidím pohostinstvo. Parkujeme s vierou dobrej večere „take away“, no je to pizzeria. Niekto by si povedal: „perfektné!“. My však čakať na Pizzu nemôžeme a jediné čo mi pani vedúca môže ponúknuť je kus salámy. Rýchlo kupujem aspoň pivko na povzbudenie Terky, ktorá má toľkého pádlovania už dosť.

Ponáhľam sa kvôli blížiacej sa tme. Vidina toho, že ostaneme v noci niekde na vode a nebudeme vedieť rozložiť tábor ma priveľmi rozhodí. V zhone nechám Terkinu peňaženku na pulte pizzerie, ale to sa dozvedám až z neuveriteľnej situácie, ktorá príde za moment.

Skúšame aspoň či nie je otvorený kemp na konci Jahodnej Alba Regia, no dnes je otvorený len na vyžiadanie po telefonickom kontakte. Hovoríme si, že však za Jahodnou nájdeme určite vhodné miesto na prespanie.

A práve tu nastáva doslova neuveriteľná situácia. Kúsok za kempom podplávame most a na ňom, čuduj sa svete, ujo s našou peňaženkou. Pozeráme či dobre vidíme, no nie je času na rozmýšľanie. Čln trieli po prúde. Teraz, alebo nikdy! Ujo vzápätí hádže peňaženku z mosta priamo do člna. Je to vôbec možné?? Prúd nás však nesie stále ďalej a my stihneme len zakričať slová vďaky, ďalšiemu neznámemu hrdinovi, našej expedície.

Vydry? Naozaj?

Celú situáciu si nestihneme poriadne ani uložiť v hlave. Rútia sa na nás dve búrky a nočná temnota. Miesto na prespanie nikde. Až konečne. Takmer po tme nachádzame celkom súce, obklopené lesom.

Terka sa milo teší, vraj videla hrajúce sa vydry. Poteším sa aj ja, predsa len som vydry vo voľnej prírode ešte nevidel a teraz sú priamo pri nás?! Nadšene svietim do krovia a snažím sa nájsť tie vydry čo tu okolo nás pištia a behajú a že ich musí byť aspoň tucet. Až toľko vydier? To sa mi nejak nepozdáva.

 A hľa! Opak je pravdou. Miesto je plné potkanov, ktoré sa klbčia a hryzú všade okolo nás. Zhrození presúvame tábor čosi povyše do poľa. No nie moc do stredu, len ku lesu.

Blesky všade okolo nás

Je tu jasne vidno búrky, ktoré pomaly pohlcujú tmavú oblohu do ešte temnejšia. Jedna ide z Maďarska a druhá z Rakúska. Potichu nasávajú vzduch, ani kvapka nepadne. Len blesk za bleskom, ako obrovská výbojová elektrická guľa. Toľko bleskov naraz som hádam ešte nevidel. Kocháme sa až do poslednej chvíle, kým búrky nie sú už takmer celé nad nami.

Ešte presunúť vak s potravinami do poľa. Nikdy si v takom mieste nenechaj potraviny v stane alebo pod člnom. Potkany dokážu prehrýzť takmer všetko, len aby sa dostali k jedlu. Radšej obetovať jednu tašku ako stan alebo nebodaj čln!

Ulíhame znavený, šťastný z dobrotivého nálezcu aj trocha nesvoji pre potkany, ktoré čoraz viac lezú na náš stan. Ani tma nie je poriadna. Všetko bliká od bleskov ako stroboskop. Čakáme čo sa stane. Vskutku zaujímavá noc.

19. augusta – pondelok

Traktorový budíček

Kvôli naháňačkám potkanov, ich hrám a pískaniu sme celú noc poriadne oka nezažmúrili. Už pred siedmou ráno nás zo stanu donúti vyjsť hluk blízkeho traktora. Bojíme sa že nás poorá. Našťastie zatiaľ len krúži okolo nášho stanu so zástupom kŕdľa čajok. Hľadajú čo dobré na zobák im traktor vyorie! 

Keď nás pán traktorista zbadá veselo nám máva. Veď títo pracovití ujkovia dobre vedia čo robia. Aspoň máme konečne ranný budíček ako sa patrí. Ako bonus nás víta východ slnka a môžeme sa skorej pripraviť na cestu.

Zásoby sa kriticky stenčujú

Naokolo nás krásna príroda, ktorú sme len ťažko v noci videli. Čaro nočných príchodov spočíva v tom, že sa môžeš vždy tešiť na rannú scenériu. Dnešný deň je veľmi pohodový. Búrky by mali už odznieť, veď sme si ich zažili celkom aj dosť.

Za Jahodnou je Malý Dunaj o čosi divokejší a menej navštevovaný. Tiež miest na divoké táborenie je pomenej. Skôr len rybárske móla a postriežky. O to väčšia je radosť, keď naďabíme na sprašovú stenu a nad ňou peknú čistinku. Ideálne miesto pre obed. Francúzska polievka, tuším posledná. Dnes rozhodne musíme doplniť zásoby.

Vyzerá to, že najbližšie možné miesto bude kemp v Topoľníkoch. Predsa len sú tu ľudia. Stretáme menšiu skupinku, ktorá smeruje do Štúrova. Dokonca s rovnakým člnom Baraka, ako my! Nuž, je to ozaj dobrý vodácky čln. Čoraz viac pociťujeme odpádlované dni v rukách a nedospané noci. Pomaly, ale isto sa nám, kdesi z útrob mysle, hlási kríza. Aká veľká, to ešte nevieme. Čoskoro budeme mať však možnosť zistiť.

Klátovské rameno – perla Malého Dunaja

Teraz sa však už pred nami črtá odbočka do Topoľníkov. Pozor, nie je jasné, že musíte odbočiť. Milá pani, ktorá táborí na začiatku prístupného ramena nám však hovorí, že kemp je polhodinu proti prúdu na Klátovskom ramene.

Nikde však nie sú značky, ktoré by napovedali, že vyššie sa ukrýva kemp. Domnievame sa, že je to hlavne kvôli skutočnosti, že Klátovské rameno je národná prírodná rezervácia. Jeho úžasne čistá voda vytvára lužný biotop, ktorý hostí množstvo vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Je to prírodný unikát, ktorý si zaslúži ochranu.

Ako sme mohli doteraz vidieť, Malý Dunaj toľké šťastie nemal a jeho vody sú značne znečistené a smutné. O to viac nás prekvapí obrovské stavidlo ktoré tam podľa slov Terky postavil nejaký slabší genofond.

Voda je tak priehľadná, že vidíme na dne mušle a korýtka. Kocháme sa tou krásou naokolo, no najviac majestátnym topoľom, ktorý sme nazvali strom volaviek. Beluše tu v ohromných počtoch stoja na vrchných konároch ako girlandy na vianočnom stromčeku.

Liek na krízu

Musíme však myslieť na úspešné dokončenie expedície a po ubytovaní sa v kempe ideme doplniť zásoby. Ak máš stan, tak jedna noc v kempe (2 os.) ťa vyjde na 15 eur. Hneď pri kempe sa nachádzajú aj termálne kúpele. Tu sa môžeš kúpať nonstop celú noc. A podľa slov slečny vedúcej, takýto servis vraj v iných termalparkoch nenájdeš!

Aby sme si trocha vydýchli, zmiernili krízu a zabavili sa, rozhodli sme sa trochu si povyrážať. Len tak v kempe, spev, tancovačka pri splne a pohárik vínka. Tak a na dnes je kríza zažehnaná.

20. august – utorok  

Lenivý deň

Poznáš tie dni, kedy sa ti vôbec, ale vôbec nič nechce. My ten deň máme práve dnes. Pobyt v kempe nás poriadne rozmaznal, aj keď len jeden. Nevieme sa za nič vymotať naspäť na vodu a do obeda ešte sedíme v bufete termalparku.

Plánujeme ako budeme pokračovať. Už teraz vieme, že dnes to bude len taká prechádzka na vode. Ešteže, sa len zvezieme po prúde Klátovského ramena naspäť na Dunaj. Aby sme nezabudli, tak jediné miesto, kedy musíš pádlovať proti prúdu je práve úsek Klátovského ramena. Nie je to silný prúd, no ten rozdiel je dobre cítiť.

Vodácke vesty sú životný štýl

Opäť je veľmi horúco. A tak sa striedame, kto bude vo vode a kto na člne usmerňovať plavbu. Jedným z príslušenstva, ktoré sme od Gumotexu dostali sú aj vodácke vesty.

Môže sa zdať, že na takom miernom toku akým je Malý Dunaj sú vesty zbytočné, no my si ich naopak nevieme vynachváliť. Slúžia nám skoro ako nafukovačky a tiež sa v nich dobre pláva. Sú ako stvorené na oddych a schladenie sa vo vode. Len sa tak nesieme za člnom a vychutnávame tú krásu naokolo. Nie je to vesta, je to životný štýl!  

Preplávame takto asi 8 km od Topoľníkov, tu sa nachádza Bufet Štefan. Príjemné miesto aj s malým polostrovčekom presne na kempovanie. Deň ešte nie je tak pokročilý aby sme zakotvili, no ako som spomínal, dnes sa nám nič nechce. Máme tiež potraviny na živánsku, ktoré som včera zabezpečil v blízkych potravinách. Črtá sa nám vidina pekného poludnia s chutnou večerou.

Ospalé miesto

Prichádzame do bufetu po kávu a tu nájdeme spiaceho pána vedúceho. Ospalá atmosféra vládne celým miestom, až mám pocit, že sme v nejakom filme z prostredia Amerických púštnych motelov.

Nastane trocha komická situácia, ako sa pán strhne zo sna a pozerá, na dvoch zákazníkov stojacich v záchranných vestách priamo pred ním. Je však veľmi milý a dokonca nám zamení naše nazbierané 15 centové plechovky za nápoje.

Ak nám to priestor v člne dovolí, snažíme sa zbierať aj odpad a po ceste ho vytriediť. Nie všade je však dobrý prístup k takýmto miestam. Preto nás vždy poteší, ak nájdeme ochotných ľudí ako tomu bolo aj tu.

Večer nám spríjemňuje potulný pes, čierny ako uhol a tak dostáva meno Sirius. Poctivo čaká, kým sa živánska upečie a šťastný si odnáša svoj podiel. Vyzerá to tak, že búrkam ešte úplne neodzvonilo a poriadne sa rozfúka. Oproti predchádzajúcim vyčíňaniam počasia je to len slabý odvar a búrka, ako prišla tak i dochádza.

Buď s nami na našej expedícii aj naďalej. Čo všetko sme zažili? Podarilo sa nám cieľ pokoriť? Aké sú ďalšie typy pre začínajúcich vodákov? To všetko a ešte viac sa dozvieš v poslednom článku zo série SPLAV MALÝ DUNAJ! Už čoskoro. Nezabudni tak sledovať našu stránku, kde sa dozvieš vždy TO NAJ.

FOTO: Maroš Ondrejka