Devínska Kobyla, či celkovo Devínske Karpaty sú fenomén výnimočný a to nielen v rámci Malých Karpát, ale i Slovenska, ba i prekračujúci jeho hranice. Čo je na tomto nevysokom masíve ležiacom na juhozápade štátu také zvláštne?

Najvyšší vrch Bratislavy

Devínska Kobyla je, hneď na úvod, najvyšším vrchom nielen Devínskych Karpát, ale aj Bratislavy. V jej katastrálnych hraniciach už nie je vrch vyšší ako 514 metrov nad morom. S jeho vrcholom je však spojený jeden zaujímavý fakt, a to, že miesto, ktoré zaň označuje turistická tabuľka ním v skutočnosti nie je.

Všimne si to vari každý turista, keďže chodník vedúci severovýchodným smerom nesmeruje dole z vrcholu, akoby sme to očakávali, ale stúpa. Vedie smerom k bývalej vojenskej základni, a tá je i dôvodom tejto anomálie. Keďže miesto bolo v období socializmu prísne strážene, veď sa nachádzalo v tesnej blízkosti železnej opony, nebolo možné priblížiť sa tesne k betónom a ostnatým drôtom obohnanej základni protivzdušnej obrany.

V súčasnosti je tento objekt kasární zaujímavou turistickou atrakciou a spomienkou na časy, nie až tak dávno minulé. Občianske združenie Devínska Kobyla pre všetkých má v pláne túto „pamiatku“ oživiť a ešte viac zatraktívniť. Prvou lastovičkou je architektonicky zaujímavá 21,26 m vysoká rozhľadňa v jej najvyššom bode s výhľadom na Malé Karpaty i do susedných krajín, Maďarska, Rakúska i Česka.

Devínska kobyla a jej fenomény

Vrchol Devínskej Kobyly má ešte ďalšiu historickú zaujímavosť. Bola ňou horská chata, ktorej miznúce stopy ešte môže pozorné oko zbadať. Postavili ju nemeckí členovia Karpatského turistického spolku a slúžila i turistom po vzniku prvej Československej republiky. V čase druhej svetovej vojny územie pripadlo Nemeckej ríši. Po vojne, v období socializmu chata chátrala a neskôr vyhorela. Obnovená, z pochopiteľných dôvodov jej strategickej polohy, nebola.

Ďalším významným geografickým fenoménom je, že tu, pri Devínskom hrade, začína (respektíve končí) Karpatský oblúk na našom území. Jeho celkový okraj je až v Rakúsku, keďže Hainburské vrchy geograficky patria ku Karpatom. Turisticky sa na tomto mieste začína (pre niekoho končí) najdlhšia turistická trasa na Slovensku Cesta hrdinov SNP. Táto turistická trasa, ktorá je zároveň európskou trasou číslo E8, vedie hrebeňom Malých Karpát, stáva sa súčasťou Štefánikovej magistrály, s ktorou sa pri Brezovej pod Bradlom zatočí na monumentálne Bradlo a pohorie opustí.

Prírodné i kultúrne dedičstvo

Význam tohto malého masívu však týmto nekončí. Juhozápadné svahy sú vďaka teplej výslnnej polohe územím s výskytom množstva vzácnych druhov teplomilnej flóry a fauny s výskytom rôznych druhov orchideí, hlaváčika jarného, ponikleca veľkokvetého či ságy stepnej, koníka stepného i jašterice zelenej.

Súčasťou tohto územia je tiež paleontologické nálezisko z obdobia treťohôr. Okrem morských živočíchov, akými sú skamenené mušle, zuby žralokov sa tu našla i časť kostry pravekej veľryby, ako aj zvyšky suchozemských živočíchov, medzi ktorými dominujú pozostatky predchodcu človeka s vedeckým názvom Pliopithecus vindobonensis. A to je v každom prípade nález svetového významu. Časť Devínskej Kobyly bola preto vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu, ktorú mnohí odborníci považujú v rámci Slovenska za najkomplexnejšiu.

Tento kút Slovenska však neoplýva len prírodnými fenoménmi. Nad sútokom Moravy a Dunaja, strategicky významnom mieste nazývanom Devínska brána (v minulosti Uhorská brána) sa vypína hrad Devín. Samotné miesto, kde hrad leží je archeologickou prehliadkou kultúr od dávneho praveku cez Keltov, Rimanov, Slovanov až po stredovek, kedy tu bol vybudovaný kamenný hrad. Tento je však samostatnou kapitolou nášho rozprávania o rekordoch Malých Karpát.

O ďalších zaujímavostiach z okolia Devínskej Kobyly, ale i celých Malých Karpát sa dočítaš v našej obsiahlej knihe Rekordy Malých Karpát, ktorú si môžeš zakúpiť na našom ESHOPE. Okrem toho u nás nájdeš aj ďalšie knihy venované rekordom, ako napríklad Rekordy Bratislavy, Rekordy Trnavy, Rekordy Tatier či celkovo Rekordy Slovenska.