Kriváň – majestátny vrch týčiaci sa do výšky 2 494,7 metra vo Vysokých Tatrách – je nielen symbolom Slovenska, ale aj miestom opradeným históriou, legendami a prírodnými krásami. Jeho charakteristický zakrivený vrchol je rozpoznateľný z diaľky a láka turistov, básnikov, maliarov či fotografov. Poďme sa spolu vydať na cestu spoznávania tohto ikonického štítu, jeho príbehov a zážitkov, ktoré ponúka.
Obsah Článku
Príprava na výstup
Po návrate z Kôprovej doliny do Podbanského sme si všimli, ako sa počasie začalo radikálne meniť. Doteraz panovalo letné slnečné počasie, no v horách sa k večeru často ochladí „na mikinu“. Tentoraz sme však cítili, že bude treba aj zimnú bundu. Súmrak priniesol mračná a jemný dážď, no verili sme, že ráno sa počasie umúdri.
Naše priania boli vypočuté. Už po chvíli sa husté mračná rozplynuli a pred nami sa odhalil Kriváň, zaliaty poslednými lúčmi slnka. Ráno bolo síce chladné – na vrchole Kriváňa mal byť len jeden stupeň nad nulou – ale to nás neodradilo. Ráno je veľmi chladné. Vraj hore na Kriváni má byť jeden stupeň nad nulou.
O pol šiestej ráno prichádza vedúci parkoviska blízko Troch studničiek – miesta bývalej Važeckej chaty. Klope nám na okienko a hovorí, že na celý deň je to 5 eur. Ani sa vraj nemusíme trmácať k jeho stánku dole k hlavnej ceste. Kým sa dávame dokopy, už je tu aj s bločkom. Tomu sa hovorí servis!

Kriváň a historický význam
Kriváň nie je len prírodným skvostom, ale aj významným symbolom slovenskej histórie. V apríli 1841 naň vystúpil Ľudovít Štúr spolu s Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom. Štúr svoj zážitok opísal slovami: „V Liptove sme boli na Kriváni. Slabé je moje pero, aby som vám to opísal.„ Tento výstup zdôraznil význam Kriváňa ako symbolu slobody a národnej identity.
V rokoch 1960 až 1990 bol Kriváň zobrazený na štátnom znaku Československa, kde nahradil tradičné trojvršie s krížom. Od roku 2005 zdobí slovenské euromince. Jeho meno nesie aj planétka (24260) Kriváň.
Pomôž nám tvoriť, prihlás sa na Hero Hero!
Získaš exkluzívny prístup k nepublikovanému obsahu a nám pomôžeš pokračovať v jeho tvorbe!

Banícka história Kriváňa
V minulosti sa pod Kriváňom nachádzali štôlne, kde baníci ťažili zlato. História baníctva v tejto oblasti siaha až do 14. – 15. storočia. Napriek snahe baníkov však zlata v krivánskych šachtách nebolo veľa. Vyťažené zlato smerovalo do kremnickej mincovne, jeho množstvo však nebolo nijak závratné. Baníci pracovali v extrémnych podmienkach s primitívnymi nástrojmi. Ich príbytky zo žulových kameňov, utesnené machom, sa na svahoch Kriváňa zachovali dodnes.
Trasy na vrchol
Z Troch studničiek
Táto trasa je kratšia, ale intenzívnejšia. Z parkoviska pri Troch studničkách (1 141 m n. m.) vedie zelená značka cez lesné serpentíny na Grúnik (1 576 m n. m.). Odtiaľ pokračuje cez kosodrevinu na južný svah Vyšnej Priehyby (1 982 m n. m.) a následne do Krivánskeho žľabu, kde sa terén mení na skalnú suť. V hornej časti žľabu sa napája na modrú trasu vedúcu od Jamského plesa. Záverečný úsek vedie strmým stúpaním po nestabilných skalách až do Daxnerovho sedla a následne na vrchol.
Zo Štrbského Plesa
Dlhšia, ale miernejšia trasa. Zo Štrbského Plesa (1 355 m n. m.) vedie červená značka Tatranskej magistrály k Jamskému plesu (1 447 m n. m.). Odtiaľ modrá značka stúpa k rázcestiu pod Kriváňom (2 130 m n. m.), kde sa napája na zelenú trasu z Troch studničiek. Následne pokračuje cez Daxnerovo sedlo na vrchol.
My sme si vybrali trasu z Troch studničiek, ktorá preverila našu kondíciu, ale odmenila nás nádhernými výhľadmi a zážitkami!

Výstup na vrchol
Trasa z Troch studničiek začína strmými serpentínami lesom pod vrch Grúnik. Cestou míňame ukážku partizánskeho bunkra, pripomienku bojov z druhej svetovej vojny. Postupne prechádzame cez kosodrevinu a dostávame sa na južný svah Vyšnej Priehyby. Odtiaľ sa chodník stáča doľava a vchádza do Krivánskeho žľabu, kde sa terén mení na skalnú suť. V hornej časti žľabu sa napájame na modrú trasu vedúcu od Jamského plesa.
Záverečný úsek je výzvou – strmé stúpanie po nestabilných skalách až do Daxnerovho sedla. Tu sa prvýkrát otvára pohľad na Malý Kriváň (2 334 m n. m.) a hlbokú Važe ckú dolinu, ktorá sa rozprestiera pod nami ako zeleno-skalnaté more. Odtiaľ už máme vrchol Kriváňa na dosah.
Posledné metre a triumfálny výhľad
Po krátkom oddychu v Daxnerovom sedle sa púšťame do posledného úseku výstupu. Terén je tu skutočne náročný – veľké skaly, ktoré treba obchádzať alebo preliezať, a občasné strmé úseky, kde si treba pomôcť rukami. No v diaľke sa už črtá kovový dvojkríž a kopa kamenných mohýl, ktoré signalizujú blízkosť vrcholu.
Posledných pár krokov a sme hore! Z výšky 2 494,7 metra sa pred nami otvára jedinečný 360-stupňový výhľad na Vysoké Tatry, Západné Tatry, Nízke Tatry a dokonca aj vzdialenú Oravu či Liptovskú kotlinu. V diaľke vidíme Kráľovu hoľu, vrcholy Roháčov a pri dobrej viditeľnosti aj Babiu horu na poľských hraniciach. Všetky obavy, únava a chlad sú v tej chvíli nepodstatné. Stáť na Kriváni je neopísateľný pocit slobody a hrdosti na našu krásnu krajinu.
Magická atmosféra vrcholu
Kriváň nie je len obyčajný turistický cieľ. Na vrchole je rušno – skupiny turistov si robia fotky, niektorí si dávajú čaj z termosky, iní si len tak sadnú na skalu a v tichosti obdivujú krásu Tatier.
Nápadný je aj kovový dvojkríž a množstvo stužiek či náramkov, ktoré tu turisti na kríži zanechávajú ako svoj odkaz pre budúcich návštevníkov. Niektorí turisti si tu možno pripomínajú výstup Štúrovcov, iní sa v duchu tešia, že zvládli výzvu, na ktorú sa hádam pripravovali celé mesiace, alebo len tak spontánne si na Kriváň „vybehli“.
Návrat do reality
Po dostatočnom pokochaní sa panorámou a načerpaní energie prichádza čas zostupu. Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, práve cesta dole býva pre mnohých ešte náročnejšia ako výstup. Nestabilné kamene a prudké klesanie dávajú zabrať kolenám, preto postupujeme opatrne.
Cestou stretávame ďalších turistov, ktorí sa ešte len vydávajú hore. Pri každom pozdrave si vymieňame povzbudzujúce úsmevy a priania šťastnej cesty. Po niekoľkých hodinách schádzame späť do pásma kosodreviny a nakoniec do lesa, kde sa nám konečne dostáva tieňa a mierneho ochladenia.
Keď sa dostaneme späť na parkovisko pri Troch studničkách, unavení si sadáme na zem a doprajeme si zaslúžený oddych. Aj keď nohy bolia a ruky sú trochu doráňané od skál, v srdci máme neopísateľný pocit spokojnosti – Kriváň sme zdolali a odniesli si z neho zážitok, na ktorý sa len tak nezabúda.

Prečo sa oplatí vystúpiť na Kriváň?
Ak ešte váhaš, či sa na Kriváň vydať, odpoveď je jasná – rozhodne áno. Či už ho zdoláš raz, alebo sa sem budeš vracať rok čo rok, jedno je isté: Kriváň ťa očarí a zanechá v tebe spomienkovú stopu, na ktorú nezabudneš.
Je to výzva, ktorá preverí tvoju fyzickú aj psychickú odolnosť, ale odmení ťa neopakovateľnými výhľadmi a pocitom, že si sa dotkol symbolu Slovenska.
FOTO: Maroš Ondrejka






